Labrador
História
Patrí do skupiny najstarších anglických plemien. Je pravdepodobne spoločný s newfoundlandským psom. Tieto dve plemená nadväzujú na miestneho rybárskeho psa, ktorého nazývali St. John’s Dog z kanadského New Foundlandu. Už v 17. storočí používali námorníci na Newfoudlande veľké čierne psy, ktoré boli známe pod menom malý vodný pes, boli vycvičené, aby plávali medzi pobrežím a loďami a tak prinášali rôzne predmety. Pomáhali tu aj pri vyťahovaní rybárskych sietí na breh. Tieto psy boli predkami novofunlandských psov a landseerov, ale aj niektorých ďalších plemien. Zo psov, ktorý sa z Kanady z pobrežia Newfoundlandu dostali do Anglicka na začiatku 19. storočia, vyšľachtil tretí vojvoda z Malmesbury plemeno na poľovné účely, ktoré nazval Labrador retriever. K vyšľachteniu použil pointerov, ktorý dali psovi dobrý nos. V roku 1759 prešiel Labrador, do anglického vlastníctva. Históriu bolo možné do všetkých detailov doložiť až od roku 1878, teda od roku kedy bol založený Kennel Club. Pomenovanie labrador retriever sa používa už od roku 1839. Všetci chovatelia sa držali čistých línií. Dnešné psy sú asi ťažšie než vtedajšie a majú kratšie papule. Oficiálne uznanie plemena je z roku 1903. V roku 1916 bol založený prvý klub labradorov, ktorý vypracoval svoj štandard a roku 1920 usporiadal prvý Field Trial čistokrvných labradorov. Po skončení druhej svetovej vojny sa obľuba labradora ešte rozšírila.
Všeobecný vzhľad
Labradorský retriever je pes silnej konštitúcie, stredne veľký, mohutný, kompaktne stavaný. Hlava býva široká, s dobre vyjadreným stopom, nikdy nemá byť úzka alebo dlhá. Uši nebývajú príliš veľké ani ťažké, sú nesené vzadu a ovísajú vždy dolu pozdĺž hlavy. Oči sú stredne veľké a majú dobromyseľný a inteligentný pohľad. Farba býva hnedá alebo orieškovohnedá, no chybou nie sú ani svetlé oči. Prednosť však majú oči tmavé. Krk je silný, mohutný a dobre nasadený. Dobre stavané telo labradorského retrievera býva pevné, dobre stavané, so širokým a hlbokým hrudníkom, pružnými rebrami a s bedrami ktoré sú krátke, široké a silné. Nohy mocné a majú pevný kostrový podklad, sú kolmo postavené od lakťa ku zemi. Chrbtová línia býva rovná. Zadok krátky a mocný. Pre toto plemeno je charakteristický jeho chvost. Ktorý je výrazne silný pri koreni a smerom ku koncu sa zužujúci. Je stredne dlhý, pôsobí dojmom popisu vydrieho chvosta. Je nesený veselo, ale nemá byť otočený na chrbát.